Ako si vybudovať vzťah k vede, prečo je dobrý učiteľ kľúčový a ako nám vedecké myslenie pomáha robiť lepšie rozhodnutia v bežnom živote? Lenka „Skúmavka“ Hrobárová v rozhovore hovorí o svojej ceste k biológii, o učení na vysokej škole a aj o tom, prečo popularizácia vedy dokáže ľuďom ušetriť zdravie aj peniaze.
Ako si spomínate na svoje školské časy?
Z materskej školy nemám úplne pozitívne spomienky. Učiteľky neboli milé a prejavovala sa u nich frustrácia. Už vtedy som vnímala, že prácu učiteľa nemôže robiť hocikto. Na ďalších školách už pribúdali pozitívne skúsenosti a uvedomila som si, že dobrý učiteľ môže výrazne formovať, kam sa chce dieťa v živote posunúť.
Na gymnáziu som si uvedomila, ako veľmi záleží na tom, ako učiteľ podá učivo. Učiteľ je podľa mňa osobnosť, ktorá dokáže dieťa viac formovať než rodičia, pretože väčšinu času dieťa trávi v škole a tam si vytvára vzťah k odboru a k učeniu.
Mali ste obľúbeného učiteľa alebo učiteľku? Ako vás ovplyvnil/a?
Mala som skvelú, ale prísnu triednu učiteľku – chemikárku. Celý gympel mi tak nejako vštiepila vzťah k chémii. Bolo to paradoxné, pretože z chémie som mala najhoršie známky. Napriek tomu nás veľa naučila a chémia bola pre mňa jeden z mála predmetov, kde sme robili niečo praktické.
Mali sme laboratórne cvičenia, zobrala nás na chemickú olympiádu a dokonca aj do Slovenskej akadémie vied, kde som videla laboratóriá a fungovanie vedeckého sveta. Na maturitu sme vypracovávali malú seminárnu prácu, takže sme sa učili prakticky a nielen bifľovali otázky. Vďaka nej som pochopila, čo veda dokáže, a veľmi ma to motivovalo ísť týmto smerom.
Dodnes si pamätám aj s bývalými spolužiakmi rôzne situácie alebo vtipy zo školy. Dokonca aj takú trojčlenku, ktorú učiteľ vedel podať zábavne. Je to dôkaz, že učitelia zanechali veľkú stopu v našich životoch.
Na Instagrame vystupujete pod účtom Skúmavka a boli ste aj vo Forbes 30 pod 30. Ako vznikla vaša láska k biológii a vede?
Od malička ma fascinovala veda, čo sa prejavovalo tak, že som sledovala dokumentárne filmy a čítala také tie hrubé encyklopédie. Asi od 6–7 rokov som začala mať vzťah k učiteľstvu, napríklad rada som sa hrávala na učiteľku s plyšákmi, dávala im testy a opravovala ich.
Postupne som sa začala viac zaujímať o biológiu, zvieratká a rôzne vedecké zaujímavosti. Spoločensky mi bolo vštepované, že keď mám samé jednotky z prírodovedných predmetov, tak by som mala ísť na medicínu. Snažila som sa zvládnuť prijímačky, ale bifľovanie otázok mi nešlo, a tak som sa rozhodla pre druhú možnosť – štúdium na prírodovedeckej fakulte a smer vedy. Vďaka strednej škole a mojej triednej som už videla, ako funguje vedecká práca.
Prečo je podľa vás dôležité popularizovať vedu pre verejnosť?
Mnohí ľudia nechápu, že vedecké poznatky sa im hodia v každodennom živote. Na Instagrame ukazujem, že veda im môže ušetriť zdravie aj peniaze. Ide mi hlavne o to, aby vedeli kriticky rozlíšiť, čo je už marketingový ťah a čo môžu naozaj potrebovať. Ďalej sa snažím vyvracať rôzne hoaxy, ktorým veria. Zrejme to pramení z toho, že tie veci nepoznajú a majú strach z neznáma. Takže keď im daný problém vysvetlím a priblížim, tak skôr prestanú katastrofickej informácii. Budú sa vedieť rýchlejšie ukľudniť, pretože budú vedieť, ako veda za daným problémom funguje.
Typickým príkladom je očkovanie. Na prvý pohľad to znie desivo, že si mám do seba niečo pichnúť a počúvajú z rôznych kanálov to, ako môžu zomrieť, a tým pádom sa boja. Prirodzene strach a pud sebazáchovy spôsobia, že sa nepôjdu očkovať a ja to chápem. Preto sa snažím strach vyvažovať overenými vedeckými informáciami a zasa naopak upokojovať.
Ako môžu učitelia pomôcť deťom vzbudiť záujem o biológiu, chémiu či fyziku?
Podľa mňa úplný základ sú praktické ukážky a príklady zo života. Treba odabstraktniť učivo a pridať k tomu príbeh. Vtedy si to deti vedia lepšie podľa mňa vizualizovať. Preto aj ja sa snažím na biochémii pridávať príklady z kliniky a rôzne prípady pacientov. Lebo keď dostanú informáciu len ako poučku, tak to študentom nič nepovie.
Prečo ste sa nakoniec rozhodli učiť na vysokej škole?
Počas štúdia som zistila, že robiť len vedu ma nenapĺňa. Mala som takú trochu naivnú predstavu, že v laboratóriu sa stále niečo objaví, ale nové poznatky vo vede sú pomalé a niekedy aj frustrujúce. Po vysokej škole som išla pracovať najskôr do korporátu, ale nakoniec som sa rozhodla pre učenie, pretože som chcela byť medzi ľuďmi a ukazovať im, že veda vie byť fascinujúca.
Preto si myslím, že učitelia sú ľudia, ktorí formujú naše deti v ich najdôležitejších vekoch. Od učiteľa závisí, či dieťa bude predmet milovať alebo neznášať. Keď niekto nemá kvalitného učiteľa, tak to môže na ňom zanechať negatívnu stopu. Napríklad sama to vidím na vlastnej skúsenosti s angličtinou, ktorú mám horšiu, pretože som nemala kvalitných učiteľov angličtiny.
Aké sú výhody a výzvy učiť na vysokej škole oproti žiakom na základnej alebo strednej škole?
Najväčšou výhodou je, že študenti tu študujú dobrovoľne, na rozdiel od detí, ktoré musia byť v škole. Sú dospelí, vedia trochu lepšie komunikovať a nie je potrebné s nimi riešiť výchovu.
Výzvou je motivácia, pretože niektorí študenti sa nenašli v odbore a očakávali niečo iné. A keď ma poznajú z Instagramu, majú odo mňa očakávania, že budem robiť len „zábavne hodiny“, hoci sa musím riadiť osnovami. Navyše ako vysokoškolskí učitelia často nemáme plné 5-ročné pedagogické vzdelanie, takže sa stále musím vzdelávať v tom, ako efektívne učiť.
Často ale počúvam okolo seba, že učitelia sú nudní alebo ide len o starších ľudí. Pravda je, že učiteľ vie byť zábavný, kamarátsky a nadšený zo svojho predmetu. Ak je učiteľ nadšený, prenesie toto nadšenie aj na študentov.
Čo by ste odkázali niekomu, kto uvažuje nad učiteľstvom?
Ak vás to napĺňa, určite do toho choďte. Učiteľstvo nie je jednoduchá ani najlepšie finančne ohodnotená práca, ale dokáže človeka naplniť inak. Je pre mňa vždy krásne vidieť, keď mi študenti povedia – wow toto som nevedel, toto je aké zaujímavé! Nie je to práca, že keď niekto niečo vyrobí, tak hneď vidno výsledok. Trošku tie výsledky so študentmi trvajú, ale práca učiteľa má veľký dopad na spoločnosť. Keď chce niekto robiť niečo spoločensky prospešné, tak to učiteľstvo je tým pádom dobrá cesta.
