Učiteľ Tomáš Pecko vyštudoval technický odbor, rozmýšľal nad súkromným sektorom a učiteľstvo bral najprv ako „istotu do budúcna“. Dnes učí odborné predmety, búra mýty o práci učiteľov a na Instagrame ukazuje, že učiteľ je normálny a kľúčový človek pre spoločnosť. Vďaka nemu zistíš, že kvalitným učiteľom sa môžeš stať aj bez 5-ročného štúdia učiteľstva.
Ako vyzeralo Vaše štúdium učiteľstva?
Učiteľstvo som študoval súbežne s mojim inžinierskym odborom, takže by sa dalo povedať, že som robil dve veci naraz. Spoločne s učiteľstvom som úspešne absolvoval aj Materiálovotechnologickú fakultu STU so sídlom v Trnave, so zameraním na počítačovú podporu návrhu a výroby.
Po bakalárskom štúdiu som stál pred bežnou dilemou vysokoškoláka: „Čo po výške?“ Na výber som mal buď súkromný sektor alebo učiteľstvo. Keďže som sa nevedel rozhodnúť, odcestoval som do Španielska a tam mal možnosť diskutovať s rôznymi ľuďmi z každého konca sveta. Nakoniec sme to vzali s humorom, že však učiteľstvo je ako vodičský preukaz. Raz ho spravím a ak niekedy budem chcieť učiť, budem už mať na to kvalifikáciu. Nakoniec som išiel učiť hneď po ukončení vysokoškolského štúdia.
Aktuálne učím odborné predmety v rámci strojárstva ako napr. strojárska konštrukcia, grafické systémy, prax (CNC obrábanie) alebo meranie v strojárstve.
Sám ste sa k učiteľstvu dostali cez doplňujúce pedagogické štúdium (DPŠ) alebo inak povedané pedagogické minimum. Pre koho môže byť podľa vás DPŠ vhodnou cestou – aj keď dnes študuje alebo má vyštudovaný úplne iný odbor a možno si ani neuvedomuje, že by sa na učiteľstvo hodil?
Študoval som na STU, kde som mohol absolvovať denné alebo externé štúdium, pričom denné štúdium bolo každý piatok. Takže som študoval svoje primárne štúdium pondelok-štvrtok a potom piatok som sa venoval pedagogickým predmetom. Mali sme napr. 4 týždne psychológiu, 4 týždne pedagogiku, didaktiku, etiku a podobne. A fungovalo to podobne ako na klasickom štúdiu na vysokej školy, takže sme mali skúšky a na konci som musel vypracovať záverečnú prácu zameranú na pedagogiku a absolvoval som aj štátnice.
Preto by som povedal, že DPŠ je takmer pre kohokoľvek, koho aspoň trochu zaujíma budúcnosť vzdelávania na Slovensku. Keďže študenti odborného zamerania nemajú inú možnosť, ako sa dostať do školstva, toto je naša jediná cesta.
Videl ste nejaký rozdiel medzi vami, čo ste mali vyštudované pedagogické minimum, a tými, ktorí študovali učiteľstvo 5 rokov? Platí, že čím dlhšie štúdium, tým kvalitnejší učiteľ?
S týmto názorom som sa nestretol a nemyslím si, že to platí. Učím na priemyslovke a tam 80 % ľudí vyštudovalo učiteľstvo cez pedagogické minimum. Pre mňa tie 2 roky boli adekvátne na to, aby som bol schopný učiť. Na štúdiu bolo výborné to, že sme mali samostatný predmet na prejav. Tam som pochopil, že aj najmenšie detaily môžu ovplyvniť, ako budem pôsobiť na žiakov. Odporúčam preto budúcim študentom učiteľstva si pozrieť, ako vplývame na deti cez mimiku, postavenie tela a gestikuláciu.
Na Instagrame sa dlhodobo snažíte ukazovať učiteľstvo z inej perspektívy. Ako vznikol nápad založiť profil My pred katedrou a čo vás k tomu viedlo?
Po mojom prvom roku v školstve som si všimol, že všade vidím „verbovacie“ letáky na armádu, policajtov, železničiarov, MHD pracovníkov, ale nikde na učiteľov. Stále som dúfal, že sa toho niekto chytí, no napokon som musel ísť stratégiou: „Keď nie ja, tak kto iný?“. S partnerkou sme preto jeden večer po vianočných trhoch v Brne vytvorili veľkú mindmapu, kde sme celý koncept veľmi solídne spracovali a začali sme sa do toho postupne ponárať. Dodnes si pochvaľujem význam kvalitnej prípravy pred vstupom do akéhokoľvek projektu. Aktuálne máme za sebou jeden kalendárny rok projektu a sám som z toho prekvapený, ako rýchlo ubehol.
V prvom rade chceme naďalej ukazovať na tú každodennosť/bežné výzvy učiteľskej profesie. Určite sa zameriame viac aj na zahraničie a ako tam funguje školstvo. Tento rok chceme komunikovať aj s nepedagogickými zamestnancami a určite už zabŕdneme aj trochu do histórie školstva u nás. Chceme však ľuďom ukázať, že učiteľ je tiež iba človek a nie vrece, do ktorého si treba zakaždým buchnúť alebo naňho prenášať vlastné problémy. Taktiež učiteľ nie je žiaden strašiak, ale ľudská bytosť, ktorá rovnako prežíva svoje každodenné problémy ako každý jeden z nás.
Na profile hovoríte aj o benefitoch učiteľstva. Ktoré z nich považujete za tie najväčšie?
Za mňa určite výrazným benefitom je jasne vidieť ten kariérny rast. Nemusíte pravidelne chodiť za šéfom a prosíkať o zvýšenie. Máme zákonom určené, za čo dostaneme pridané. Inovačné školenia? Triednictvo? Atestácie? Každý jeden bod sú percentá k platu navyše. Ak nechcete nič z toho absolvovať, logicky si nemôžete sťažovať, že máte malý plat. Tak isto je to aj v súkromnom sektore.
Druhý benefit spomeniem prázdniny a to iba z dôvodu, že ani ja ako mladý človek nedokážem konštantne psychicky fungovať po celú dobu trvania šk. roka. Veľmi pozorne vnímame postavenie učiteľa v spoločnosti, kedy sa pravidelne učitelia stávajú terčom ponižovania za 45 dní dovolenky. Nikto však nevníma, že tie dni máme najmä vďaka študentom a ich prázdninám. Sme učitelia, tak koho cez leto máme učiť, ak nie študentov? Ak sú tie dni taký problém, skráťme teda letné prázdniny. Rád si pozriem to tsunami, ktoré spolu s tým príde.
Ako motivujete študentov, u ktorých vidíte potenciál, ale treba ich trochu postrčiť?
Veľmi motivujúcim prvkom môže byť zmena vo vyučovaní. Ide napríklad o gamifikáciu alebo projektové vyučovanie. Študenti musia zrazu úplne inak rozmýšľať, tvoriť a spolupracovať. A potom budovanie si pekného vzťahu so žiakmi dosť pomáha, veď deti trávia s nami učiteľmi v škole väčšinu svojho dňa. Často mi povedia o problémoch, o ktorých nehovoria ani rodičom. Takže tým, že mi dôverujú, tak ma viac vnímajú aj na hodinách a berú vážne.
Aký mýtus o učiteľstve by ste chceli navždy vyvrátiť?
Na 1000% chcem vyvrátiť dojem, že humanitné smery nemajú zmysel. Ja sám som práve vďaka humanitným predmetom na vysokej škole ocenil ich snahu o spríjemnenie celého toho obdobia. Rovnako tak som konečne naozaj videl, ako to vyzerá keď, študentov vzdelávajú ľudia, ktorí o tom naozaj aj niečo vedia. Rovnako tak chceme vďaka našej platforme docieliť, že ľudia nebudú vnímať učiteľa ako toho, kto nič v práci nerobí a dostáva za to zaplatené. Veľmi dobre vieme, že to tak ani zďaleka nie je a občas sme v práci naozaj aj celý deň, napr. na výletoch alebo projektoch Erasmus+.
A práve z týchto predsudkov vychádza aj ďalší mýtus, že učiteľom sa jednoducho buď narodíš, alebo nie. Keď komunikujem so žiakmi, rozprávam sa s nimi ako s rovnocennými bez ohľadu na ich vek. Preto je to iba o malej dávke trpezlivosti a aktívnej komunikácie. Si dospelý človek a vieš sa zmysluplne s niekým porozprávať? Aj toľko málo niekedy stačí k tomu byť kvalitným učiteľom.
