Miloš chce byť učiteľom matematiky a informatiky. Verí, že najlepšia možnosť ako meniť veci, je byť priamou súčasťou tej zmeny, a aj preto študuje učiteľstvo. V rozhovore sa dočítate, ktoré praktické poznatky zo sveta matematiky chce svojim žiakom odovzdať alebo prečo mu práca vo fabrike pomohla uvedomiť si, že chce ísť učiteľským smerom.
Akým učiteľským smerom sa vydávaš a prečo ťa láka práca s tínedžermi?
Mám kombináciu matematiky a informatiky a primárne by som chcel učiť na osemročnom gymnáziu, pretože tam vnímam najväčšiu perspektívu pri práci s mládežou. Tínedžeri sú už rozumnejší, no zároveň sú veľmi citliví na podnety, ktoré v nich evokujú pocit hodnoty. Keď sa ich podarí nadchnúť a viesť k efektívnej práci na tom, čo ich zaujíma, dá sa s nimi pracovať veľmi pekne.
Aká bola tvoja cesta k rozhodnutiu stať sa učiteľom?
Výrazný podiel na mojom rozhodnutí mali Saleziáni, u ktorých som vyrastal a od deviateho ročníka na základnej som sa venoval animátorstvu, táborom a vedeniu skupiniek. Táto práca s mladými ma vždy dobíjala energiou, no skutočné uvedomenie prišlo až po neúspechu na prvej vysokej škole. Následne som sa zamestnal vo fabrike. Tam som u ľudí videl stratenú iskru, čo ma pohlo k rozhodnutiu, že radšej spojím svoje záľuby s prácou s mládežou, ktorá má väčší prínos. Chcem mať na mladých dopad, lepšie ich nasmerovať a ukázať im možnosti, ktoré v živote majú.
Prečo si si vybral práve matematiku a informatiku a v čom v nich vidíš zmysel?
Matematiku mám rád od detstva a informatika sa k nej podľa mňa jednoducho hodí. Pri doučovaní som si uvedomil, že ma baví hľadať spôsoby, ako veci vysvetliť tak, aby ľuďom „doplo“, že to, čo sa učia, nie je blbosť. V matematike ma fascinujú najmä financie a finančná gramotnosť, čo považujem za najpraktickejšiu oblasť pre každého. Chcem v deťoch vzbudiť záujem aspoň o tú časť matematiky, ktorú budú potrebovať po celý život.
Čo ti v prístupe k žiakom najviac funguje?
Snažím sa byť pre mladých nielen autoritou, ale najmä priateľom a sprievodcom. Je dôležité vytvoriť prostredie, kde sa neboja urobiť chybu, môžu improvizovať a realizovať sa v skupinách. Keď sa deti cítia dobre a budujú si medzi sebou vzťahy, lepšie prijímajú informácie a učia sa efektívnejšie. Dobré vzťahy sú za mňa úplný základ.
Informatika sa niekde ešte učí zastaraným spôsobom. Ako by si ju chcel učiť ty?
Momentálne je veľký bum okolo umelej inteligencie (AI) a mojou snahou je rozvíjať u žiakov mäkké zručnosti, ktoré potrebujú informatici a aj bežní ľudia. Chcem sa zamerať na
internetovú bezpečnosť, efektívne vyhľadávanie informácií a využívanie technológií, aby deťom šetrili čas. Dôležitá je pre mňa algoritmizácia, teda schopnosť si skladať veci a plánovať cestu k riešeniu. Dnes nejde o to, čo si človek pamätá, ale či vie informácie nájsť a dať ich do kontextu.
V čom vidíš najväčší zmysel učiteľstva?
Chcem docieliť, aby bola mládež prakticky pripravená do života, najmä v oblasti finančnej, mediálnej a informačnej gramotnosti. Mojím snom je budovať súdržné komunity, kde nápady mladých nebudú prehliadané, ale podporované. Chcem, aby sme prešli od postoja „ja sám“ k postoju „sme tu my“, čo môže priniesť pozitívne zmeny v celej spoločnosti.
Máš rešpekt alebo obavy z niečoho, čo ťa v práci učiteľa čaká?
Mám rešpekt pred tým, či budem mať vždy kapacitu pomôcť dieťaťu, ktoré to bude potrebovať, alebo či budem vedieť dostatočne vysvetliť každý koncept. Uvedomil som si však, že najlepšie človek niečomu porozumie práve vtedy, keď to vysvetľuje druhým. Verím, že to zvládnem s praxou a dôležitejšie, ako vedieť všetko, je vedieť si klásť správne otázky.
Akým typom učiteľa chceš byť a ako majú na teba žiaci spomínať?
Chcem byť učiteľom, ktorého budú vnímať ako blízkeho človeka a priateľa, na ktorého sa môžu kedykoľvek obrátiť. Zároveň tam však musí byť jasná hranica a rešpekt voči autorite. Potešilo by ma, keby ma žiaci radi stretli aj na ulici a mali radosť z toho, že som ich v živote nejakým spôsobom ovplyvnil.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí nad učiteľstvom stále váhajú?
Učitelia majú na mladých ľudí obrovský dopad nielen vedomostne, ale hlavne hodnotovo, pretože s nimi trávia niekedy viac času ako vlastná rodina. Osobne si nebudem pamätať poučky, ale to, ako na mňa učiteľ pôsobil ako osobnosť. Odkázal by som im, aby takpovediac neprešľapovali na jednom mieste, ale hľadali spôsoby, ako sa rozvíjať a realizovať v tom, čo ich baví. Najlepšia možnosť ako meniť veci, je byť priamou súčasťou tej zmeny.
