Samko študuje učiteľstvo angličtiny v Nitre. Zo skúsenosti so zdravotným znevýhodnením si odniesol empatiu, odhodlanie a chuť pomáhať druhým. Svojimi názormi búra predsudky o učiteľoch a deťoch so špeciálnymi potrebami a ukazuje, že porozumenie v škole často začína obyčajnou ľudskosťou.
Ahoj, prosím, predstav sa nám 🙂
Som Samuel Ďuriš, ale všetci ma volajú Samko. Študujem na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, odbor učiteľstvo anglického jazyka a literatúry. Tento odbor ma veľmi baví a momentálne som v prvom ročníku magisterského štúdia.
Ako si prišiel na to, že sa chceš stať učiteľom?
Učiteľstvo som mal v rodine, nakoľko moja mama je vysokoškolská pedagogička na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Avšak hlavnými „drivermi“ boli moji učitelia na základnej a strednej škole v Nitre. Využívali metódy problémového vyučovania, debatných súbojov a učenia v súvislostiach. Cítil som, že toto vyučovanie mi dáva zmysel, pretože nás učili myslieť a konať. V triedach bola vždy skvelá atmosféra. Ako povedala vaša predchádzajúca hosťka Lenka Hrobárová, od učiteľa závisí, či vás pre predmet nadchne alebo znechutí – a oni ma nadchli.
Bolo učiteľstvo pre teba voľbou od začiatku, alebo si rozmýšľal aj nad inými odbormi?
Musím priznať, že som rozmýšľal aj nad inými odbormi, napríklad nad prekladateľstvom. Tam však fakulta nebola bezbariérová a aj napriek snahe univerzity sa to nepodarilo zabezpečiť. Keďže som mal pozitívne skúsenosti s vyučovacím procesom z minulosti, automaticky padla voľba na učiteľstvo a Pedagogickú fakultu UKF, ktorá je plne bezbariérová. Vedenie tam dokáže zabezpečiť vhodné, ba dokonca ešte o niečo lepšie podmienky pre študentov so špecifickými potrebami.
Prečo sa vlastne chceš stať učiteľom?
Vidím zmysel v tomto povolaní, pretože je to krásna pomáhajúca profesia. Môžem ľuďom odovzdávať vedomosti, zručnosti a skúsenosti z odboru, ale zároveň s nimi aktívne komunikovať, spolupracovať a formovať žiakov, ktorí sú budúcnosťou našej krajiny. Vzdelanie potrebujeme všetci bez ohľadu na národnosť, rasu, vierovyznanie či politické presvedčenie. Vzdelanie je základ a sila. To bol aj dôvod výberu môjho odboru.
Poďme k téme života so špeciálnymi potrebami. Ty sám máš osobnú skúsenosť so zdravotným znevýhodnením. Má to vplyv na tvoju predstavu o tom, akým učiteľom sa chceš stať?
Práve znevýhodnenie ma naučilo byť chápavejším, láskavejším a otvorenejším voči ľuďom, či už sú to žiaci alebo kolegovia. Veľmi rád pracujem v skupinách a spoluprácu považujem za základ. Snažím sa ľudí neposudzovať, ale hľadať s nimi kompromis. Znevýhodnenie mi dalo empatiu a schopnosť vidieť v odlišných názoroch obohatenie pre obidve strany.
Čo ťa na štúdiu príjemne prekvapilo a čo je pre teba naopak stále výzvou?
Príjemne ma prekvapilo naše vynikajúce študentské centrum, ktoré k podpore pristupuje komplexne. Nie je to prístup zameraný len na postihnutie, ale na adresnú pomoc každému študentovi, o čo sa teraz usiluje aj ministerstvo školstva. Máme skvelú koordinátorku pre osoby so špecifickými potrebami, ktorá poskytuje individuálne konzultácie a podporné opatrenia šité na mieru. Diagnostický rozhovor je skôr priateľský a výsledkom sú opatrenia, ktoré vyhovujú učebnému štýlu a zdravotným či kultúrnym osobitostiam študenta. Centrum rieši aj finančné a kariérne poradenstvo.
Výzvou je občas skladba povinne voliteľných predmetov. Vďaka dobrým informačným listom si ich však viem naštudovať dopredu a vyhnúť sa predmetom s príliš náročnými jemnomotorickými činnosťami, ktoré kvôli znevýhodneniu nezvládam. Nikdy v tom však nie som sám, spolužiaci mi pomáhajú s presunom alebo študijný poradca.
Uvažuješ v budúcnosti o práci s deťmi so špeciálnymi potrebami?
Jednoznačne áno. Praxoval som v špeciálnopedagogickej triede na ZŠ Topoľová pod vedením skvelých pedagogičiek Janky a Magdušky. Chcel by som byť sprievodcom, ktorý má osobnú skúsenosť so znevýhodnením, a chcem pomáhať začleňovať deti do bežných tried.
Čo podľa teba najviac pomáha deťom so špeciálnymi potrebami, aby sa v škole cítili prijaté?
Bude to znieť ako klišé, ale sú to silné medziľudské vzťahy a dobrá klíma školy. Všetky školy, ktoré som absolvoval, mali spoločného menovateľa: zdravé vzťahy, vzájomnú pomoc a prijatie. Nikto sa nezameriaval na to, že je niekto „postihnutý“, ale brali to ako osobitosť, s ktorou sa dá pracovať. Pomohla by zmena mindsetu a podporujúce prostredie.
Čo by sme mali ako spoločnosť robiť lepšie, aby mali všetky deti šancu rozvíjať svoj potenciál?
Skvelým krokom je už spustený systém podporných opatrení, na ktorom spolupracovalo ministerstvo školstva, NIVaM či VÚDPaP. Páči sa mi, že je to odstupňované a zamerané na potreby detí, nie len na ich diagnózu. Je to metodicky výborne vypracovaný rámec. Povzbudzujem učiteľov, aby sa zúčastňovali školení, hoci sú niekedy dlhšie, a aby bolo ich hlas počuť. Sme síce len na začiatku procesu podporovať všetky deti, ale sme na dobrej ceste.
Spomínal si prax na škole. Stretol si sa niekedy s predsudkami alebo podceňovaním zo strany detí?
Mal som šťastie, pretože ZŠ Topoľová je dlhoročne inkluzívna škola a túto víziu vštepovali rodičom, učiteľom aj žiakom. Takúto negatívnu skúsenosť som teda nemal.
Čo by si odporučil spoločnosti, aby nemala strach z neznámeho a nemala predsudky voči ľuďom so znevýhodnením?
Mne najviac pomáha pozvanie k rešpektujúcemu dialógu. Snažím sa zistiť, čo človeka k predsudku vedie, a bez súdenia mu dám priestor vyargumentovať svoj názor. Potom hľadáme kompromis. Na väčšinu ľudí to funguje, sú rozumní a poďakujú za vysvetlenie. Ak nejde o internetový trolling, väčšina ľudí pri otvorenom dialógu pochopí a ich strach sa vytratí.
Presuňme sa teraz trochu do budúcnosti. Na čo sa najviac tešíš, keď začneš pracovať ako učiteľ?
Najviac sa teším na medziľudské vzťahy a intenzívny kontakt s ľuďmi. Nechcem robiť len administratívu od stola, ale reálne pomáhať žiakom a vidieť výsledky. Chcem byť príkladom, že aj učiteľ so zdravotným znevýhodnením môže byť kvalitným učiteľom.
Máš z niečoho obavy?
Rešpekt mám hlavne pred administratívou a školským manažmentom. Máme však na to praktický predmet a využívam aj portál Vzdelávanie 21 (pozn.: informačný portál NIVaMu o novej kurikulárnej reforme na základných školách). Vďaka dnešným informačným sieťam viem odpovede na nejasnosti nájsť veľmi rýchlo.
Akým učiteľom chceš byť? Ako majú na teba žiaci spomínať napríklad po desiatich rokoch?
Nechcem byť len odovzdávačom suchých vedomostí. Chcem, aby si ma pamätali ako veselého, usmiateho a optimistického učiteľa, ktorý im dal pozitívne presvedčenie o živote a urobil ich vnímavými voči dobru v ľuďoch.
Čo by si odkázal stredoškolákom, ktorí váhajú, či ísť študovať učiteľstvo?
Stredoškoláci sú mi blízki, sám som maturoval len v roku 2022. Pedagogické fakulty sú dnes oveľa otvorenejšie a prijímajúcejšie než v minulosti. Študenti sa môžu spoľahnúť na podporu fakulty, poradcov aj starších spolužiakov. Nikdy v tom nebudete sami a nebudete hodení do vody bez pomoci. Ak máte snahu, fakulta vám vyjde v ústrety.
