Už ako dieťa učil a testoval rodinu na oslavách a doučoval deti zo sídliska. Dnes učí Dávid Vrtaňa ekonomiku, podnikavosť a finančnú gramotnosť cez zážitkové hodiny a organizáciu Mladý podnikavec. Školu mení na miesto, kde sa objavuje, hrá a rozvíja potenciál každého dieťaťa.
Bol nejaký moment, kedy ste si povedali, že chcete byť učiteľom? Prečo ste sa pre to povolanie rozhodli?
Pamätám si to úplne presne. Mal som asi 8 rokov. Najprv som chcel byť farár, chodil som s babkou do kostola, robil som doma omše, ale mama povedala jasne: žiadny farár, že potrebujem ženu, deti, rodinu. Tak som si povedal – dobre, tak budem učiteľ. A od vtedy som učil. Najprv plyšáky a fotky, ale tie vám nič nepovedia. Tak som začal skúšať rodinu na oslavách a babka mala napríklad z geografie nula bodov z päťdesiatich, takže rodina k nám postupne prestala chodiť na návštevy (smiech). K tomuto by som sa nemal priznať, ale nosil som si domov zo školy aj triednu knihu, žiacke knižky a vypĺňal ich. Ale potom som ich hneď aj vrátil.
Čo vás na učení lákalo? Len to, že vás to bavilo?
Áno, najprv to bolo také detské, že som chcel len opravovať písomky, dávať známky a čím viac, tým lepšie. Postupne som začal doučovať mojich kamarátov. Dokonca rodičia iných detí za mnou chodili a pýtali si pomoc. Raz prišla jedna mamička zo sídliska, že prosím vás, ja som počula, že vy tu učíte deti a môj syn má problém s prírodovedou a či ho môžem zobrať. Hovorím jej, že jasné. Mal som vtedy asi 11-12 rokov, keď som si uvedomil, že tým deťom niečo dávam a asi to robím dobre, keď vám niekto povie, že chce, aby som doučil ich dieťa. Vtedy som začal chápať zmysel učiteľského povolania, že formujete deti a snažíte sa ich nielen niečo naučiť, ale ich aj posunúť.
Kde a čo dnes učíte?
Učím na Obchodnej akadémii sv. Tomáša Akvinského v Žiline ekonomické predmety. Súčasne učím aj na Žilinskej univerzite, ale srdcom som stredoškolský učiteľ.
Prečo ste si vybrali práve ekonomiku a finančnú gramotnosť?
Úprimne? Náhoda. Ja som chcel pôvodne učiť dejepis a geografiu. Všetko som mal naštudované – templári, 1. a 2. svetová vojna… lenže ja som išiel na obchodnú akadémiu a potom som s ďalšími spolužiakmi šiel študovať na fakultu manažmentu v Žiline, lebo som nechcel ísť na intrák do Nitry. Tam sa najbližšie dal študovať dejepis a geografia. Zrazu som zistil, že ma ekonomika veľmi baví, a hlavne, že je strašne praktická.
V súčasnosti vediete projekt Mladý podnikavec, v ktorom učiteľom a žiakom ukazujete, že „témy ako podnikanie, finančná, digitálna a čitateľská gramotnosť či psychológia nemusia byť nudné, stačí ich zažiť inak.” Ako vznikol tento projekt?
S kolegom sme ešte počas výšky chceli chodiť po školách a učiť deti podnikavosť. Išli sme za riaditeľom jednej základnej školy v Žiline a bol tomu veľmi otvorený, ale povedal nám: musíte byť niečím zastrešení. S.ro.-čku sme si nemohli dovoliť, tak sme založili občianske združenie, zaplatili za kolok 66 eur a bolo. Mladý podnikavec začal v podstate ešte ako krúžok. Chodili sme učiť finančnú gramotnosť úplne zadarmo, dvakrát do týždňa, po celý rok, lebo sme to brali ako poslanie. Neskôr sa naša organizácia postupne rozrástla a fungujeme už tiež v Česku, Maďarsku a Poľsku. Vytvárame hry aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, z centier pre deti a rodiny či komunitných centier. Chceme čo najviac deťom pomôcť. Ja som presvedčený, že každé dieťa má talent. Každé jedno. Len ho treba nájsť. Zároveň sme dnes jedna z malých organizácií zapísaná v katalógu inovácií ministerstva školstva.
Prečo je pre vás téma finančnej gramotnosti taká dôležitá?
Mali sme v rodine exekúciu a to vás poznačí. Vtedy som si povedal, že nechcem, aby aj iné deti skončili presne takto. Finančná gramotnosť je vec, ktorú keď deti nepochopia, môže ich to v živote strašne dobehnúť. A aj ekonomické témy sa dajú učiť prakticky, hravo, zážitkovo a to ma na tom chytilo.
Prejdime teraz k vašej učiteľskej praxi. Čím je váš prístup k učeniu iný?
Na vyučovaní robím so žiakmi veľa učiva cez Escape Games (únikové hry) alebo cez ďalšie zaujímavé metódy ako skryté významy, 6 hovoriacich klobúkov, bingo atď. Nie je to len hra, ale deti sa pri tom podvedome učia. Napríklad v jednej aktivite majú popodčiarkované písmená, z ktorých im na konci vyjde kód. Takže oni čítajú definíciu, lebo musia, ale zároveň riešia záhadu, a to ich na tom baví. Vďaka týmto metódam som mal v triede na písomke najhoršiu známku trojku. Ale čo je pre mňa hlavné, tak deti si učivo potom pamätajú.
Cieľom prebiehajúcej kurikulárnej reformy je, aby vyučovanie bolo menej o memorovaní a viac o tom, aby deti poznatky vedeli využívať v praxi, videli súvislosti a vybudovali si rôzne zručnosti či hodnotový rámec. Keďže učíte inovatívnym a zážitkovým spôsobom, v čom vidíte výhody pre učiteľov, prečo by to mali skúsiť tiež?
Jednoznačne čas. Niektorí učitelia, keď učia 6 alebo 7 hodín v kuse, tak prídu potom do zborovne po siedmej hodine a hovoria „ja už nevládzem, taký som unavený, celý deň iba rozprávam.” A presne na to sú tieto inovatívne metódy, pretože vás ako učiteľa dostanú do pozície mentora, kde deti samy niečo objavujú a kreujú. Zároveň je pre mňa veľmi dôležité prepojenie teórie s praxou.
Keď žiaci prídu domov, prvá otázka od rodiča je: „Čo bolo v škole?“ 90% detí povie nič alebo dobre. Ale keď dieťa príde domov a povie, že mami, počúvaj ma, takúto hru sme hrali a toto som sa vďaka nej naučil. Tak to sú veci, ktorými by sa dieťa malo chváliť.
Okrem toho, tieto metódy dokážu navodiť príjemnú atmosféru triede. A to, že tento spôsob výučby je súčasťou práve kurikulárnej reformy, to je alfa omega. Prial by som si, aby sa inovatívny a zážitkový spôsob výučby stal bežnou súčasťou vzdelávania vo všetkých školách.
Keby ste mali definovať, ako vyzerá dobrá hodina v 21. storočí, alebo ako by sa deti na nej mali cítiť – ako by ste ju popísali?
Za mňa takáto hodina by mala mať inovatívne metódy a prepojenie teórie s praxou. Priznám sa, že 90% poučiek neviem ani ja od slova do slova. Ale život nebude deti skúšať poučky. Život ich bude skúšať to, ako sa budú vedieť orientovať vo svete, v spoločnosti a vo svojom živote. Toto je veľmi dôležité. Potrebujeme tiež, aby učiteľ diskutoval so žiakmi. Moje hodiny sú vyslovene zamerané aj na diskusiu. Ja sa detí stále niečo pýtam a chcem, aby boli aktívni. Tiež je dôležité brať názory žiakov do úvahy.
Čo by ste odkázali niekomu, kto zvažuje učiteľstvo, ale má z toho strach?
Viete, mne sa veľmi páči to, že k nám na strednú školu prichádzajú deti. Doslova, sú to 15- ročné deti, ale odchádzajú mi už dospelí ľudia. Čiže pre mňa je dôležité to, že ja dokážem pretransformovať dieťa na uvedomelého človeka, ktorý má svoje názory a je pripravený do istej miery na život. Aj rodičom mojich žiakov som povedal, že ich budem pripravovať hlavne na život. Pripravovať na to, aby z nich boli zodpovední mladí ľudia, ktorí dokážu podporovať a rozvíjať spoločnosť.
Ak sa učiteľstva boja, tak by som im odporučil, nech sa snažia si vybudovať pekný vzťah s deťmi a ono to potom pôjde. Pretože učiteľ, ktorý príde do triedy a začne zjapať po žiakoch, nič nedosiahne. Dosiahne len to, že tie deti ho nebudú mať radi. Ale keď si človek s nimi vybuduje vzťah a nastaví si pravidla a podmienky, tak to je niečo, čo v dnešnej dobe podľa mňa funguje.
