Mladá a veselá učiteľka Mirka Cvanigová učí nemčinu a angličtinu na základnej škole v Kežmarku. Tento rok sa stala tiež prvýkrát triednou. Má Instagramový profil, cez ktorý ukazuje, že byť učiteľkou nie je stereotypná práca. Odhaľuje zákulisie školy, radosti a výzvy a inšpiruje tak ďalších.
Ako vznikla vaša túžba stať sa učiteľkou?
Pamätám si už odmalička, že som učivo vysvetľovala plyšákom. Bavila ma organizácia, papierovačky a všetko okolo toho. Už vtedy som mala asi „učiteľské cítenie“. Veľmi ma ovplyvnila moja triedna na základnej škole, Lucka Bobovská, ktorá nás učila nemčinu. Dostala nás rovno, keď došla z vysokej školy, a bola skvelá a energická. Aj vďaka nej som začala premýšľať, žeby som sa chcela venovať cudzím jazykom a možno aj učiteľstvu. Na strednej škole som mala opäť úžasnú triednu, ktorá ma formovala a podporovala. Vtedy som si povedala, že práca učiteľky by ma asi bavila, lebo mám rada prácu s deťmi, opravovanie písomiek a veľa papierov okolo seba (smiech). Dá sa povedať, že moji učitelia ma ovplyvnili až tak, že ja sama som sa chcela stať učiteľkou.
O učiteľoch by sme mohli povedať, že patria medzi najstarších „influencerov”. Sú podľa vás učitelia influencermi?
Podľa mňa nimi vždy boli ešte predtým, než vzniklo slovo influencer. Ovplyvňujú stovky detí denne, pretože sú s nimi polovicu dňa. A ovplyvnia postoj detí nielen k predmetu, ale aj celkovo k životu podľa toho, ako je učiteľ naladený a ako vie dieťa motivovať.
Tento školský rok ste sa stali prvýkrát triednou učiteľkou piatakov. Ako sa Vám darí?
Učila som polovicu triedy už predtým, takže som ich trochu poznala, ale nie úplne. Zrazu som mala 25 detí a potrebovala som sa s nimi zblížiť. Mala som obrovský rešpekt a strach, predsa len, je to moja prvá trieda. Tušila som z rozprávania kolegýň, čo ma čaká v administratíve aj v riešení rôznych situácií. Zároveň som sa veľmi tešila, že budeme so žiakmi spolu tráviť čas, pôjdeme na spoločný výlet alebo si spolu vyzdobíme triedu. Hlavne, že si vytvoríme náš malý „safe place.“
Ako chcete ovplyvniť Vy Vaše deti?
Moja vízia je posilniť ich kritické myslenie, aby sa vedeli pozrieť na veci z viacerých strán a vytvoriť si vlastný názor. Chcem, aby mali rešpekt k sebe aj k druhým a aby ich neopúšťala zvedavosť dozvedieť sa viac.
Ďalej vidím zmysel v tom, že dokážem deti formovať, ovplyvniť novú generáciu a priučiť ich niečomu lepšiemu. Môžem niekomu pomôcť a zároveň aj ja sa učím neustále niečo nové. Dáva mi zmysel odovzdávať deťom informácie a vidieť, že vďaka tomu sú múdrejšie, skúsenejšie alebo lepšie v jazyku.
Na Instagrame máte profil Denník učiteľky. Prečo ste ho vytvorili a čo cez neho chcete docieliť?
Pôvodne som mala a stále mám osobný profil o živote, móde a výletoch. Keď ma prijali do práce, rozhodla som sa tieto dva svety oddeliť. Chcela som priestor venovaný len práci a komunite učiteľov a žiakov, a tí ma tam teraz aj sledujú. Zároveň som chcela ukázať realitu učiteľskej práce bez pozlátka. Že nekončíme o 12:00, nemáme celé poobedia voľno a že za učiteľstvom je veľa administratívy aj riešenia problémov s deťmi. Ukazujem tam, že učiteľ nie je len človek s kriedou, ale aj niekto s vášňou a humorom. My učitelia sme tiež len normálni ľudia.
Ako reaguje Vaša komunita na vaše príspevky? Bol nejaký, ktorý Vás prekvapil?
Záleží od témy, napríklad príspevky s gramatikou sú menej populárne, videá zo života učiteľky viac. Často mi píšu budúce učiteľky a pýtajú sa, či som sa bála učiteľstva, ako som zvládla štúdium, prvý rok v práci a či mám rôzne tipy na učenie jazykov alebo ako si zvýšiť plat. Veľmi si ich otázky vážim, lebo vidím, že moje skúsenosti sú pre niekoho užitočné.
Môj najpozeranejší príspevok bolo Reels z tohto augusta a malo názov Čo robia učitelia v auguste? Malo takmer 30 000 videní, čo je na môj profil naozaj veľa. Myslím si, že malo taký úspech práve preto, že veľa ľudí nevie, prečo sú učitelia v škole už v auguste. Vo videu som ukazovala, čo robíme pred začiatkom školského roka – od prípravy triedy, administratívy, porád a plánov na školský rok. Aj vďaka tomu mi pribudlo veľa followerov, lebo som ukázala realitu, ktorú bežne nie je vidieť.
Ako vnímate sociálne siete? Je tam viac rizík alebo príležitostí?
U nás na škole máme skrinky na mobily. Deti ich odovzdajú ráno a dostanú až na konci dňa. Je to podľa mňa správne, pretože tým znižujeme šikanu aj čas strávený online. Niektoré naše deti trávia na mobiloch 6 až 10 hodín denne. Potom sa nestíhajú učiť, sú unavené, nesústredené a potrebujú stále nové podnety. Samozrejme, niektoré deti používajú sociálne siete na učenie, ale väčšina obsahu je „brainrot“, teda rýchle videá bez pridanej hodnoty. Problémom je aj slabá regulácia sociálnych sietí, pretože deti vidia obsah, ktorý pre ne nie je vôbec vhodný. Celkovo si myslím, že ako spoločnosť trávime na sociálnych sieťach príliš veľa času.
Spomínali ste, že Vám písali študenti alebo študentky, že mali strach z učiteľstva. Z čoho ste mali strach Vy ako začínajúca a mladá učiteľka a čo alebo kto Vám ho pomohol prekonať?
Všetci vieme, ako škola funguje z pohľadu žiaka. Čo sa deje u učiteľov „po škole“, to som napríklad ani ja nevedela. A toho som sa bála najviac. Mala som predstavy a ideály, ale realita bola trochu chaotickejšia. Najviac mi ale pomohli kolegovia. Mala som uvádzajúcich učiteľov, ktorí mi ukázali učebnice, materiály a vysvetlili, čo bolo treba. Ďalej mi pomohol tiež oddych. Som veľmi organizovaná, chcem mať všetko pripravené a pod kontrolou, ale kolegovia ma naučili, že zdravie je najdôležitejšie a že aj malý krok vpred je víťazstvo. Som za tento kolektív veľmi vďačná.
Čo by si mali uvedomiť iní ľudia o práci učiteľov z pohľadu Vás, ako mladej učiteľky?
Po prvé, celkovú prácu učiteľa nie je vždy vidno navonok. Rodičia by si podľa mňa mali uvedomiť, že ako učitelia nie sme stále na EduPage a nemôžeme hocikedy odpísať alebo zareagovať. Mne sa to ešte nestalo, ale iným kolegom zavolajú rodičia večer aj o 20:00 alebo 22:00. Pritom aj my, učitelia, máme nejakú pracovnú dobu. Ak ide o niečo vážne, tak samozrejme zdvihnem, ale myslím si, že nejaké hranice sú potrebné.
A po druhé, že pre deti nie sme len učitelia, ale často aj vychovávatelia, niekedy zastupujeme rodičov a sme aj ich kamaráti, keď deti majú problém. Práca učiteľa obnáša niekedy aj ďalšie povolania v jednom. A nie je to len práca, ako si niektorí mylne myslia, typu – prídem, odučím si 5 hodín a odchádzam zo školy.
Akou učiteľkou chcete byť a ako chcete, aby na Vás žiaci spomínali?
Chcem, aby si pamätali, že som bola spravodlivá, ľudská a vtipná, pretože nemám problém si urobiť aj srandu zo samej seba (smiech). Chcem, aby sa pri mne nebáli robiť chyby, lebo tie sú na to, aby ich posunuli ďalej. Aby mali pocit, že pri mne môžu rásť, hovoriť o tom, čo ich trápi, a že som ich brala vážne. A možno pôjdu študovať jazyky alebo ma raz na ulici pozdravia. Chcem, aby im po mne ostalo také malé pekné miesto v srdci.
Kto sa podľa vás na učiteľstvo nehodí?
Ten, komu prekážajú deti, ich svet a ich otázky. Učiteľ by mal byť organizovaný, komunikatívny, tímový hráč a pozitívne naladený. Lebo ak je demotivovaný on, ako môže motivovať deti? Ak niekoho táto práca nebaví, tak úprimne je milión iných povolaní.
Čo by ste odkázali niekomu, kto zvažuje učiteľstvo, ale bojí sa?
Strach je normálny. Je to práca s veľkou zodpovednosťou, ale aj obrovskou odmenou. Sú dni, keď je toho veľa, ale potom vám dieťa donesie obrázok a tá spätná väzba od nich je neskutočná. Ak máte radi deti, tvorivosť a aj administratívu, je to práca pre vás. A hlavne nikto nezačínal ako dokonalý učiteľ. Časom zistíte, čo na vás a deti funguje.
